Úvod
Štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla patri medzi najvýznamnejšie maloplošné chránené územia (MCHÚ) na území CHKO Malé Karpaty.
Pôvodne bola vyhlásená v roku 1965 Ministerstvom kultúry SSR vo výmere 2797 ha rovnako ako chránené nálezisko (CHN) Sandberg v roku 1964 vo výmere 25,60 ha. Nové skutočnosti: prehĺbenie informácií o území, ako aj negatívne vplyvy podnietili orgány štátnej ochrany prírody rozšíriť, upraviť a novelizovať vyhlášku tohto územia v roku 1986 na výmere 102,0035 ha. Jedinečnosťou územia, ktorým budete prechádzať; nie sú len geologické a geomorfologické javy, paleontologické nálezisko, botanické a zoologické rarity a bohatá história, ale najmä skutočnosť; že lokalita je na území hlavného mesta SR Bratislavy a preto veľmi ľahko dostupná, takže môže veľmi dobre plniť vedecko-výskumné a osvetovo-náučné ciele.
Veríme, že absolvovanie CHN NPR Devínska Kobyla Vám prinesie mnoho poznatkov a estetických zážitkov i veľa podnetov na zamyslenie. Veď ochrana životného prostredia a špeciálne ochrana prírody nemôže zostať iba vecou zodpovedných inštitúcií a orgánov štátnej ochrany prírody, ale i vás, ktorí prírodné prostredie využívate na oddych, šport a rekreáciu. Nezabúdajte preto, že pohybovať sa len po vyznačenej trase náučného chodníka je v záujme nás všetkých a predovšetkým našej prírody.
História
Devínska brána zohrávala už v minulosti dôležitú úlohu tak z obchodného, ako aj z vojenského hľadiska, čo podmieňovalo vznik osád už v najstarších dobách.
Najstaršie osídlenie tohto územia - Devína a blízkeho okolia sa archeologickým výskumom potvrdilo už z mladšej doby kamennej(neolitu). Príchodom neolitických roľníkov (5000 až 3500 rokov pred n. l.) sa začalo trvalé osídlenie ľavého brehu Dunaja, ktoré trvá prakticky dodnes.
Mladšia doba bronzová (1800-700 rokov pred n. l.) prináša viac dokladov o osídlení Devínskej brány a Devína. V tomto období sa karpatská kotlina stáva významným výrobným centrom v strednej Európe a svojou polohou sa stala križovatkou obchodných ciest. Dunajská cesta spájala oblasti Čierneho mora so strednou Európou. Oderská - Jantárová cesta spájala južnú Európu s oblasťami pri Baltickom mori. Jeden prúd tejto cesty viedol i cez Devínsku bránu, po ľavom brehu Moravy, cez Moravskú bránu na sever.
Staršia doba železná je na tomto území doložená množstvom nálezov i zvyškov objektov, zlomkov keramiky, plastík, idolov, hrobov a pod. Azda najvýznamnejším je nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená a v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná (Triticum dicoccum Schr.).
Mladšia doba železná je spätá s menom prvých historicky pomenovaných obyvateľov stredoeurópskeho vnútrozemia - Keltov.
Obdobie 1.-4. storočia n. l. má v dejinách Slovenska vzhľadom na starší vývoj osobitné postavenie. Ním sa končí preddejinná doba a začína sa raná historická doba, o ktorej sa už nedozvedáme iba z archeologických nálezov hmotnej kultúry, ale aj z písomných prameňov najmä antických spisovateľov.
V tomto období bol Devín súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus ako jedno zo strategických predhradí rímskeho tábora XIV. a XV. légie Carnunta. Prítomnosť Rimanov dokumentujú okrem písomných správ antických dejepiscov i bohaté nálezy zvyškov rímskych stavieb, tehál s kolkami légií, mincí a ďalších nálezov. Jedinečné sú však i nálezy dvoch starogermánskych urnových hrobov s krásnym a bohatým inventárom.
Sťahovanie slovanských kmeňov zo zakarpatskej pravlasti do nových sídlisk v karpatskej kotline prebiehalo v niekoľkých etapách a v dvoch hlavných prúdoch. Prvý smeroval na Balkánsky polostrov, druhý k Sále a Labe; jeho bočné prúdy obsadili Čechy, Moravu a Slovensko. Niektoré historické nálezy a zachované správy dosvedčujú kompaktnosť slovanského osídlenia nášho územia už v 5. a 6. storočí n. l.
Začiatkom 7. storočia sa podunajskí Slovania vzbúrili proti Avarom a v roku 623 utvorili prvý slovanský politický útvar - vojenský kmeňový zväz - Samovu ríšu. Intenzita osídlenia Devínskej brány v 7.-8. storočí je doložená mnohými náleziskami (napr. birituálne pohrebisko v Devínskej Novej Vsi - poloha "Murnice" a "Na kolónii", ako je v Záhorskej Bystrici).
V prvých desaťročiach 9. storočia sa na našom území skončil zjednocovací proces príbuzných slovanských kmeňov. Nitrianske knieža Pribina zjednotil slovanské kmene na západnom Slovensku, knieža Mojmír zasa moravských Slovienov v úvale rieky Moravy. Hranicu medzi oboma kniežatstvami tvorili Malé Karpaty. Za tejto situácie malo územie Devínskej brány i Devínskeho hradu strategický význam.
V rokoch panovania Mojmíra I. (833-846), ktorý spojil obe kniežatstvá, začína sa najslávnejšia epocha Devína a Devínskej brány vôbec. I keď historické otázky centra Veľkomoravskej ríše nie sú v súčasnosti doriešené, Devín vidy v minulosti bol a i dnes zostáva symbolom prvého štátu Slovanov na našom území. Táto významná dejinná epocha sa končí smrťou kráľa Svätopluka (roku 894). Vnútorné rozpory a vpád Maďarov zapríčinili rozpad Veľkej Moravy. Devín a Devínska brána mala však aj naďalej významné postavenie. Postupné obsadzovanie územia Veľkej Moravy starými Maďarmi nezasiahlo kontinuitu slovanského osídlenia na tomto území, práve naopak, archeologické nálezy potvrdzujú, že materiálna kultúra si zachováva svoj pôvodný etnický charakter.
V 13. storočí v období rakúsko-uhorských zápasov o Devínsku bránu a neskôr v česko-uhorských vojnách strategický význam Devínskeho hradu a blízkeho okolia vzrástol. Po tatárskom vpáde viaceré inštitúcie žiadali uhorského panovníka o potvrdenie vlastníctva majetkov, ktoré mali v držbe pred týmto vpádom. Z roku 1254 sa zachovala správa, ktorá sa priamo dotýka Devína a v ktorej sa po prvý raz spomínajú vinice na jeho území. V 13. a 14. storočí bol hrad Devín len malou pohraničnou pevnosťou, ktorá spolu s ďalšími bránila Devínsku bránu. No Devín sa už v tomto období (r.1353) spomína ako mesto (civitas). Hrad a majetky prechádzali v tomto období do vlastníctva mnohých majiteľov. Z najvýznamnejších spomeniem napr. Garayovcov a grófov zo Sv. Jura a Pezinka, Báthoryovcov, Pálffyovcov atď.
Bratislava, Devín a celé priľahlé územie až do 19. storočia prežívalo rušnú históriu. Mocenské záujmy viedli v tomto období k mnohým vojenským konfliktom a povstaniam, ako aj k protitureckému odboju. Začiatkom 19. storočia sa stalo toto územie aj dejiskom napoleonských vojen. Keď v máji 1809 Napoleon obsadil Viedeň a v júni francúzske delostrelectvo z pravej strany Dunaja niekoľko dní odstreľovalo Bratislavu, vyhodili Devínsky hrad do povetria. Odvtedy je v ruinách. Jeho slávu oživil v roku 1836 Ľudovít Štúr, pre ktorého bol Devín symbolom slovanskej vzájomnosti a národného uvedomenia.
Nové dejiny si začal písal Devín a okolie až po II. svetovej vojne, po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou spod fašistického jarma.
Na Devíne a v okolí sa začal rozsiahly archeologický a historický výskum. Tým sa urobili základné kroky na zhodnotenie jeho postavenia v našej histórii.
Výrazom starostlivosti nášho socialistického štátu o historické pamiatky je aj jeho rozsiahla rekonštrukcia a konzervácia.
Ďalším významným aktom bolo vyhlásenie Devína Slovenskou národnou radou za národnú kultúrnu pamiatku 27. februára 1961.
Štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla patri medzi najvýznamnejšie maloplošné chránené územia (MCHÚ) na území CHKO Malé Karpaty.Pôvodne bola vyhlásená v roku 1965 Ministerstvom kultúry SSR vo výmere 2797 ha rovnako ako chránené nálezisko (CHN) Sandberg v roku 1964 vo výmere 25,60 ha. Nové skutočnosti: prehĺbenie informácií o území, ako aj negatívne vplyvy podnietili orgány štátnej ochrany prírody rozšíriť, upraviť a novelizovať vyhlášku tohto územia v roku 1986 na výmere 102,0035 ha. Jedinečnosťou územia, ktorým budete prechádzať; nie sú len geologické a geomorfologické javy, paleontologické nálezisko, botanické a zoologické rarity a bohatá história, ale najmä skutočnosť; že lokalita je na území hlavného mesta SR Bratislavy a preto veľmi ľahko dostupná, takže môže veľmi dobre plniť vedecko-výskumné a osvetovo-náučné ciele.
Veríme, že absolvovanie CHN NPR Devínska Kobyla Vám prinesie mnoho poznatkov a estetických zážitkov i veľa podnetov na zamyslenie. Veď ochrana životného prostredia a špeciálne ochrana prírody nemôže zostať iba vecou zodpovedných inštitúcií a orgánov štátnej ochrany prírody, ale i vás, ktorí prírodné prostredie využívate na oddych, šport a rekreáciu. Nezabúdajte preto, že pohybovať sa len po vyznačenej trase náučného chodníka je v záujme nás všetkých a predovšetkým našej prírody.
História
Devínska brána zohrávala už v minulosti dôležitú úlohu tak z obchodného, ako aj z vojenského hľadiska, čo podmieňovalo vznik osád už v najstarších dobách.Najstaršie osídlenie tohto územia - Devína a blízkeho okolia sa archeologickým výskumom potvrdilo už z mladšej doby kamennej(neolitu). Príchodom neolitických roľníkov (5000 až 3500 rokov pred n. l.) sa začalo trvalé osídlenie ľavého brehu Dunaja, ktoré trvá prakticky dodnes.
Mladšia doba bronzová (1800-700 rokov pred n. l.) prináša viac dokladov o osídlení Devínskej brány a Devína. V tomto období sa karpatská kotlina stáva významným výrobným centrom v strednej Európe a svojou polohou sa stala križovatkou obchodných ciest. Dunajská cesta spájala oblasti Čierneho mora so strednou Európou. Oderská - Jantárová cesta spájala južnú Európu s oblasťami pri Baltickom mori. Jeden prúd tejto cesty viedol i cez Devínsku bránu, po ľavom brehu Moravy, cez Moravskú bránu na sever.
Staršia doba železná je na tomto území doložená množstvom nálezov i zvyškov objektov, zlomkov keramiky, plastík, idolov, hrobov a pod. Azda najvýznamnejším je nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená a v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná (Triticum dicoccum Schr.).
Mladšia doba železná je spätá s menom prvých historicky pomenovaných obyvateľov stredoeurópskeho vnútrozemia - Keltov.
Obdobie 1.-4. storočia n. l. má v dejinách Slovenska vzhľadom na starší vývoj osobitné postavenie. Ním sa končí preddejinná doba a začína sa raná historická doba, o ktorej sa už nedozvedáme iba z archeologických nálezov hmotnej kultúry, ale aj z písomných prameňov najmä antických spisovateľov.
V tomto období bol Devín súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus ako jedno zo strategických predhradí rímskeho tábora XIV. a XV. légie Carnunta. Prítomnosť Rimanov dokumentujú okrem písomných správ antických dejepiscov i bohaté nálezy zvyškov rímskych stavieb, tehál s kolkami légií, mincí a ďalších nálezov. Jedinečné sú však i nálezy dvoch starogermánskych urnových hrobov s krásnym a bohatým inventárom.
Sťahovanie slovanských kmeňov zo zakarpatskej pravlasti do nových sídlisk v karpatskej kotline prebiehalo v niekoľkých etapách a v dvoch hlavných prúdoch. Prvý smeroval na Balkánsky polostrov, druhý k Sále a Labe; jeho bočné prúdy obsadili Čechy, Moravu a Slovensko. Niektoré historické nálezy a zachované správy dosvedčujú kompaktnosť slovanského osídlenia nášho územia už v 5. a 6. storočí n. l.
Začiatkom 7. storočia sa podunajskí Slovania vzbúrili proti Avarom a v roku 623 utvorili prvý slovanský politický útvar - vojenský kmeňový zväz - Samovu ríšu. Intenzita osídlenia Devínskej brány v 7.-8. storočí je doložená mnohými náleziskami (napr. birituálne pohrebisko v Devínskej Novej Vsi - poloha "Murnice" a "Na kolónii", ako je v Záhorskej Bystrici).
V prvých desaťročiach 9. storočia sa na našom území skončil zjednocovací proces príbuzných slovanských kmeňov. Nitrianske knieža Pribina zjednotil slovanské kmene na západnom Slovensku, knieža Mojmír zasa moravských Slovienov v úvale rieky Moravy. Hranicu medzi oboma kniežatstvami tvorili Malé Karpaty. Za tejto situácie malo územie Devínskej brány i Devínskeho hradu strategický význam.
V rokoch panovania Mojmíra I. (833-846), ktorý spojil obe kniežatstvá, začína sa najslávnejšia epocha Devína a Devínskej brány vôbec. I keď historické otázky centra Veľkomoravskej ríše nie sú v súčasnosti doriešené, Devín vidy v minulosti bol a i dnes zostáva symbolom prvého štátu Slovanov na našom území. Táto významná dejinná epocha sa končí smrťou kráľa Svätopluka (roku 894). Vnútorné rozpory a vpád Maďarov zapríčinili rozpad Veľkej Moravy. Devín a Devínska brána mala však aj naďalej významné postavenie. Postupné obsadzovanie územia Veľkej Moravy starými Maďarmi nezasiahlo kontinuitu slovanského osídlenia na tomto území, práve naopak, archeologické nálezy potvrdzujú, že materiálna kultúra si zachováva svoj pôvodný etnický charakter.
V 13. storočí v období rakúsko-uhorských zápasov o Devínsku bránu a neskôr v česko-uhorských vojnách strategický význam Devínskeho hradu a blízkeho okolia vzrástol. Po tatárskom vpáde viaceré inštitúcie žiadali uhorského panovníka o potvrdenie vlastníctva majetkov, ktoré mali v držbe pred týmto vpádom. Z roku 1254 sa zachovala správa, ktorá sa priamo dotýka Devína a v ktorej sa po prvý raz spomínajú vinice na jeho území. V 13. a 14. storočí bol hrad Devín len malou pohraničnou pevnosťou, ktorá spolu s ďalšími bránila Devínsku bránu. No Devín sa už v tomto období (r.1353) spomína ako mesto (civitas). Hrad a majetky prechádzali v tomto období do vlastníctva mnohých majiteľov. Z najvýznamnejších spomeniem napr. Garayovcov a grófov zo Sv. Jura a Pezinka, Báthoryovcov, Pálffyovcov atď.Bratislava, Devín a celé priľahlé územie až do 19. storočia prežívalo rušnú históriu. Mocenské záujmy viedli v tomto období k mnohým vojenským konfliktom a povstaniam, ako aj k protitureckému odboju. Začiatkom 19. storočia sa stalo toto územie aj dejiskom napoleonských vojen. Keď v máji 1809 Napoleon obsadil Viedeň a v júni francúzske delostrelectvo z pravej strany Dunaja niekoľko dní odstreľovalo Bratislavu, vyhodili Devínsky hrad do povetria. Odvtedy je v ruinách. Jeho slávu oživil v roku 1836 Ľudovít Štúr, pre ktorého bol Devín symbolom slovanskej vzájomnosti a národného uvedomenia.
Nové dejiny si začal písal Devín a okolie až po II. svetovej vojne, po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou spod fašistického jarma.
Na Devíne a v okolí sa začal rozsiahly archeologický a historický výskum. Tým sa urobili základné kroky na zhodnotenie jeho postavenia v našej histórii.
Výrazom starostlivosti nášho socialistického štátu o historické pamiatky je aj jeho rozsiahla rekonštrukcia a konzervácia.
Ďalším významným aktom bolo vyhlásenie Devína Slovenskou národnou radou za národnú kultúrnu pamiatku 27. februára 1961.
Prebraté z: /www.sazp.sk/
(http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chodniky/chkomk3/obsah.html)
(http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chodniky/chkomk3/obsah.html)
Pôvodný zdroj:
Sprievodca náučnym chodníkom NPR Devinska kobyla,
ÚŠOP Liptovský Mikuláš 1989
Sprievodca náučnym chodníkom NPR Devinska kobyla,
ÚŠOP Liptovský Mikuláš 1989
Atom Feed (xml)